Istria vonia (smrdí) hľuzovkami

Istria je síce najväčší polostrov Jadranského mora ale sídli na ňom najmenšie mesto sveta. Na jej území je aj najväčší Európsky les v ktorom sa ukrývajú vzácne huby – hľuzovky.

Hum

Ak by som si o tomto mestečku čítal informácie na nete, foneticky by som ho určite poangličtil a čítal ako Ham. Od môjho chorvátskeho priateľa Vedrana viem, že správne sa to vyslovuje Chum (také slabé ch).

Hum je nielen najmenšie mestečko polostrova Istria ale dokonca na celom svete. Má iba 18 stálych obyvateľov. Týmto prvenstvom je zapísané aj v Guinessovej knihe rekordov. Sú to zaujímavé fakty, ktoré boli rozhodujúce pri výbere mojej nasledujúcej navštívenej „metropoly“.

Vzhľadom však mestečko očarilo ešte viac. Kamenná vežička so zvonicou, kamenný kostolík, chodníky ako inak tiež z kameňa.Pôvodné domčeky slúžia ako apartmány, či niektoré boli prerobené na suvenírshopy. Súčasťou komplexu je aj reštaurácia (konoba – chorv.) či maličké múzeum venované tradíciám. Stačí urobiť štyrikrát „kuk“ cez prah dverí a desať eur zostane vo vrecku.

Taktiež je to miesto mojich zopár „po prvý raz“.

Prvý raz v živote som voňal a koštoval produkty vyrobené z hľuzoviek (tartufi – chorv.). Okrem práškov, olejov, salámy či syra som sa pustil aj do degustácie tekutých produktov. Známym vínom oblasti je Malvazia či Teranino. Z druhého v poradí sa vyrába veľmi sladučký likér. V ponuke je aj v kombinácii s hľuzovkami. Neskutočná chuť.

Tejto skvelej chuti predchádzala degustačná katastrofa pri koštovke medovice s hľuzovkami. Poviem vám, nevoňajte to. Toto „prvý raz“ ľutujem.

To že sa zameriam na produkty z hľuzoviek som už vedel od rozhovoru s Vedranom. Prekvapením bolo brandy z listov IMELA, ktoré stálo za ďalším „prvý raz“. To som si myslel, že na Slovensku pálime všetko. Na počesť Humskej pálenky Biska, ako ju domáci volajú, sa koná každoročne festival (Smotra rakije). 

Cestou z (či do) Humu môžete zastaviť na Hlaholskom pamätníku kde 11 skalných výtvorov symbolizuje šírenie hlaholiky.

Buzet

Samosprávnym centrom celej tejto hľuzovkovej oblasti je mesto Buzet. V prípade, že potrebujete dotankovať, dokúpiť potraviny. Nad týmto klasickým mestom sa vypína ďalšie kamenné mestečko, ktoré vyzeralo zospodu síce lákavo no odolal som. Rušivým momentom bolo to konvenčné mesto s výdobytkami modernej doby.

Možno ak by boli práve Dni hľuzoviek (Dani tartufa), zotrval by som a zahryzol sa do obrovskej omelety obsahujúcej niekoľko kíl najdrahšej huby sveta – hľuzovku bielu.

Motovun

Okrem toho, že zapadalo toto mestečko do mojej tour po kamenných mestečkáchtým , musel som ho navštíviť pre ďalšie dva faktory.

Prvým bol fakt, že v mestečku sa narodil víťaz F1 z roku 1978 – Mario Andretti. Domček nijak zvlášť nevyčnieva, ba zdalo sa mi, že je zanedbaný. Iba vďaka plakete budete vedieť, že bol bydliskom slávneho pretekára.

Druhým faktorom bola legenda  o Veľkom Jožovi  (Veli Jože), ktorý postavou pripomína vraj Herkulesa a činmi Jánošíka.  Dajte si na neho pozor keď sa vyberiete do lesa (šuma – chorv.) na divokorastúce špargle, ktoré sa zbierajú začiatkom apríla. V prípade, že sa vyberiete na hľuzovky, bez špeciálne vycvičeného psíka ťažko niečo nájdete. Toto slávne meno si privlastnila aj nejedna reštaurácia. Jedna z nich sa nachádza na polceste medzi Buzetom a Motovunom

https://restaurantguru.com/Restaurant-Veli-Joze-Zonti

Motovunský les je najväčším lesom Európy a jedným z najvzácnejších miest sveta kde rastú huby s výraznou arómou. Mne osobne vôňa evokovala cesnakovo-olivový extrakt so syrovým podtónom.  Čiernych je viacej a preto sú niekoľko násobne lacnejšie ako biele. Lokálna predavačka hovorila o dvoj až trojnásobnom rozdiely. Záleží od sezóny a kvality. Sú to huby, ktoré rastú celým telom pod zemou, pričom sú prichytené na koreňoch stromov. Nájdete ich pravdepodobne iba s pomocou psov alebo špeciálne cvičených prasiat, ktoré ku tomuto účelu používajú v Taliansku.

Mestečko je populárne na polostrove Istria aj pre filmový festival, ktorý sa tu pravidelne koná každý rok. Podľa mňa má ale najlepšie roky už za sebou. Svedčalo o tom množstvo apartmánov s tabuľkou „Na prodej“.

Grožnjan

Byť tu v lete, mestečkom sa rozptyluje umelecký duch. V uličkách sú roztrúsené galérie a ateliéry. V čase môjho príchodu ovládali mesto bežci a pretekári na horských bicykloch prevažne zo Slovinska. Nielen vďaka pretekom som cítil veľkú kozmopolitnosť. Väčšina osadníkom sú totiž Taliani.

Ako som už spomínal, konajú sa tu často rôzne akcie s umeleckým alebo športovým obsahom. Pre tento druh zábavy tu boli vybudované dva betónové areály, ktoré mi vadili a prenášali ma zo stredoveku do súčastnosti.

Višnjan

Malebným priestorom s kamennými stenami stojacimi na svojom mieste už stovky rokov je zjavne iba stará štvrť. No možno i obyvatelia zvyšku obce kadiaľ vedie hlavná autostráda, vedia vyrozprávať veľa príbehov z minulosti.

K objavovaniu Višnjanu ma priviedli iné dôvody. Bol jediným miestom z mojej tour (okrem Grožnjanu) kde bolo vidno more a to som nemusel byť ani na vrchole kamennej veže. Prímorské mestečká Novigrad či Poreč sú vzdialené do 15 km.

Hvezdáreň bola ďalším dôvodom mojej návštevy. Tá stará, nachádzajúca sa v samotnom Višnjane, bola pre svetelný smog zatvorená v roku 2001. Preto som si to namieril asi tri kilometre späť kde na kopci Tičar sa nachádza nová hvezdáreň. Pre moju škodu, verejnosti otvorená iba v júli a auguste. Objavil som však asi jedniný stonehenge nachádzajúci sa na polostrove Istria. Svoje miesto má priamo za hvezdárňou.

Zatvorená hvezdáreň mi pripomenula údržbu najväčšieho indoorového vodopádu počas mojej návštevy letiska Changi v Singapure.

Changi Airport nie je letisko ale destinácia

Roč

Čo by to bola za návštevu jedného z mála miest na svete kde sa zbierajú vzácne hľuzovky bez toho aby som ich neskúsil na vlastnej koži tak ako sa patrí. V podobe plnohodnotného jedla. Obec Roč vôbec nebola v mojom pláne ale po slovnom odporúčaní  obyvateľky Humu som sa rozhodol oboznámiť môj žalúdok s novými chuťami práve tam. V reštaurácii Ročka konoba, nachádzajúcej sa asi 7 km od Humu.

Šúfkuchár vytvoril menu kde garantuje prípravu piatych jedál s prísadou hľuzovka. Tri druhy cestovín a dve mäsité jedlá. Cestoviny si cenili na 15 €. Ja som sa rozhodol pre teľacie fašírky s kukuričným krutónom. Na fašírkach boli krásne vyzerajúce lupene čiernej hľuzovky, ktoré naplnili brucho a odľahčili vrecká o 22 €.

Okrem jedla stoja za zmienku fresky v miestnom kostolíku.

Paladini

V tejto obci sídli najväčší producent hľuzovkových produktov Karlič. Osobne som tam nebol, no telefonicky som sa spojil s milou Ivanou aby som zistil niečo viac o službe Truffle hunting experience. Ide o hľadanie hľuzoviek v sprievode jedného profesionálneho hľadača s dvoma psami. Hľadanie trvá 40-60 minút. Predchádzajú mu tri degustačné chody. Prvým sú nápoje. Druhým panujú syry a mäsité pokrmy. Tretím je dezert v podobe čokolády a donutiek. Všetko samozrejme s hľuzovkami. Cena tejto celej srandy je 80 € na osobu.

Bóra

Bura ako ho volajú Chorváti je severný vietor, ktorý zavíta na polostrov Istria v nárazoch a dosahuje obrovskú silu. Vietor je sprevádzaný dažďom, krúpami a vo vnútrozemí, napríklad na území NP Učka aj snehom. Pokles teploty je samozrejmosťou a nikdy tento vietor už nepodcením. Radšej si vezmem o jeden kus oblečenia na viac. Dvere na aute otvárať iba v nutnom prípade, voda sa dostane úplne všade. Počas buri signalizuje dopravné značenie maximálku 60 km/hod. Pravdupovediac nikto asi nešiel šesťdesiat no na druhej strane nikto nešiel ani 120. Skutočne hádže autami.

Cestou necestou, Istria je tu

Dá sa niečo ušetriť cestou aby zostalo na kúpu výrobkov s hľuzovkami?

Osobne som v Chorvátsku tretíkrát a vyhovuje mi cestné prepojenie Maďarsko – Chorvátsko. O ceste som vedel už nejaký ten deň vopred takže som sa snažil cestovať s prázdejšou nádržou aby som u našich južných susedov dotankoval. Aspoň pokiaľ je tam cena benzínu zmrazená na 1,3 €/l.

Diaľničnú známku do Maďarska odporúčam kupovať tu

Upozorňujem, že neklikajte na Slovenskú vlajku. Pre preklad použite radšej google. V prípade, že kliknete na našu vlajku, cena je cez 14 €. Na prechode BA – Jarovce je 14,7 €. Pomocou tejto stránky som ju kúpil  pod 11 €. Na maďarskej pumpe ju kúpite za podobnú cenu.

V prípade, že vás navigácia ťahá na Slovisnkú diaľnicu. Skúste ísť mimo platené cesty alebo sa mu celkom vyhnite. Ja chodievam cez Veľkú Kanižu (Maďarsko)na prechod Goričan.

V Chorvátsku je to s mýtom ešte horšie. Všetci poznáme „Cestarinu“. Tam vôbec nejde o 10-15 € za 10-dňnovú nálepku. Tam jednoducho miniete 10-20 € denne pri nie dlhých presunoch po spoplatnených cestách. Osobne si nastavujem do navigácie nespoplatnené cesty. Sú krajšie a vyhovuje mi to tak až do okamihu kým sa neponáhľam. Väčšinou idem popri pobrežiu alebo serpentínami. Čiže o zábavu je postarané.

Ušetriť sa dá návštevou mimo sezóny. Ja som tento trip absolvoval v apríli a parkovné ma nestálo ani cent. Počas leta sú to ďalšie výdavky.

Hľuzovky musia byť! Otázka je: Za koľko?

Výrobky s obsahom hľuzoviek majú vyššiu cenovku. Dá sa však ušetriť aj tu. Je to ale morálna otázka. Podporiť tie malé obchodíky alebo ich obísť a kúpiť si ich u najväčšieho miestneho producenta

Homepage

v obci Paladini. Je to cestou z Buzetu do Motovunu. Zájsť ešte ďalej  a objednať si online? Pri kúpe nad 350 kún je doprava zdarma. Syry so šupinkami hľuzoviek sa dajú kúpiť vo veľmi rozšírenom hypermarkete PLODINE. 200 gramové balenie kúpite od 5-8 €.

Všetko záleží na prístupe a čase, ktorý strávite v Chorvátsku.

Úsmev na tvár, ponožky na nohy, ide sa do sveta!

Termín návštevy: 9.-10.4. 2022