Plitvické jazerá

Plitvické jazerá preslávili sfilmované Mayovky o apačskom náčelníkovi Vinetuovi. Sú najstarším NP Európy a domovom poskoka – najjedovatejšieho hada Európy.

Cesta sira – Syrová cesta

Nech už idete na Plitvické jazerá z akéhokoľvek smeru, na sirovú stazu (syrovú cestu) natrafíte s určitosťou. Je to akási obdoba našej vínnej cesty. Ak by ste šli linkovým autobusom, oberiete sa o možnosť zastaviť sa pri jednom z mnohých predajcov syra, medu či rakie. Bežné syrové príchute sú obohatené o červené korenie či cesnak. Medu kraľuje gaštanová, levanduľová a šalviová príchuť. Rakia je na mňa prisilný destilát ale miestne višňové vína či likéry som vyskúšal.

Cenu sa dá zjednať približne o 15 %. V supermarkete sú ešte lacnejšie. Zakúpené výrobky na trhovisku odporúčam na mieste otvoriť a odskúšať. Chorváti často ponúkajú na próbu kvalitné syry a predajú vám tie lacnejšie za cenu drahšieho. Domáci mi vraveli, že podobné praktiky sa konajú aj v niektorých reštauráciách s rybami. Vraj týmto sortimentom si nedovolia klamať turistov z pobrežných štátov ako je Taliansko či Španielsko. U mňa skončila previerka 2:3. Dva produkty obhájili kvalitu skúšaných medov a jeden, kde mi už farba nehrala, som si dal vymeniť.

Cestou na Plitvické jazerá

Cestu na Plitvické jazerá bude lemovať množstvo opustených, polorozpadnutých domov. Sú výsledkom vojnového konfliktu medzi Srbmi a Chorvátmi v rokoch 1990-1995. Ubehlo takmer 27 rokov od ukončenia, no niektoré fasády nesú v sebe stále stopy po ostreľovaní. Mňa to najviac prekvapilo v mestečku Otočac kde námestíčko vyzeralo celkom k svetu a tu zrazu fasády s dierami.

Zostanem pri fasádach a spomeniem nedokončené fasády. Cestou ich je neúrekom. Licko-senjská župa je totiž menej rozvinutý región a dovolím si povedať, že nebyť Plitvických jazier, bola by na tom ešte horšie.

Nedokončené fasády mi dali príležitosť dôkladne si obzrieť stavebné materiály z ktorých sú zhotovené. Všetky rohy  pozostávajú zo spevnených tvárnic. Chorváti sa totiž najviac boja zemetrasenia. V dobe mojej návštevy dokonca aj tento úkaz ukázal svoju silu v Bosne a Hercegovine. Hranice sú iba 10 km od Plitvických jazier.

NP Plitvické jazerá

Pre výlet na Plitvické jazerá som sa rozhodol na 24.4. Cena 180 kún (26 €) na dospelú osobu je nižšia ako cena v tzv. high season (najvyššej sezóne). Zahŕňa neobmedzené presuny elektrickým vláčikom či elektrickou loďkou. Pred nastúpením vám oskenujú QR kód zo zakúpeného vstupného. Cena nezahŕňa parkovné. To je 8 kún/hodinu (1 €). Pokiaľ nemáte karavan alebo autobus tak parkujete nadivoko. Pod stromami. Aktuálny cenník nájdete tu.

Pre skúmanie NP si môžete vybrať z viacerých variantov. A to od 3,5 km dlhého úseku až po 18,3 km. Podrobnosti o jednotlivých trasách nájdeš tu

Lake tour programs

Trasa H – Horné jazerá

Ja som si zvolil možnosť H. Začína pri Vstupe 2. Pozostáva z 15 minútového presunu vláčikom zo Stanice 2 vo vláčiku na Stanicu 3. Odporúčam sadnúť si na pravú stranu, smerom ku vode. Cestou sa vám naskytnú nádherné scenérie travertínových kaskád Plitvických jazier a ich vodopádov. Nasleduje 5 km prechádzka po cestičkách a drevených mólach vyrobených z gaštanového dreva. V celom parku dosahujú dĺžky neuveriteľných 22 kilometrov.

Ako začnete pociťovať únavu, v pravý čas sa vynorí loď nakreslená na tabuli s popisom P2 (Pier 2 – Mólo pre lode 2). Nastúpite na Sedru, Liju, Vidru či Kozjaka. Príznačné mená lodiek prevážajúcich turistov. Posledná nesie meno najväčšieho jazera Kozjak (3 km dlhé, 46 m hlboké) cez ktoré vás vlastne prepraví.

Po 15tich minútach vystupujete .„Horné jazerá“, touto plavbou a jazerom Kozjak vlastne končia. Dvanásť Horných jazier je minulosťou.

Relax zóny

Nachádzate sa v relax zóne, kde sú bufety, obchod so suvenírmi aj toalety. Načerpáte silu, možno dajaké džauly potrebné na štvorkilometrovú pasáž popri Dolných jazerách. Ak si nezoberiete so sebou jedlo, určite si zoberte platobnú kartu. V bufete hotovosťou nezaplatíte. Takáto relax zóna sa nachádza pri každom nástupišti pre lode či vláčiky. Ak vás hlad prepadne až pri parkovisku, problém vyrieši bistro Hladovina.

Ak si stále navnadený na Chorvátsko a jedlo, prečítaj si aj tento článok

Istria vonia (smrdí) hľuzovkami

Trasa H – Dolné jazerá

Smaragdové zafarbenie zdobí aj Dolné jazerá. Tento odtieň je výsledkom súhry vápencového kalu a slnečného svetla. Najskôr kľud a pár sto metrov ďalej hučiaca voda, ktorá prekonávaním travertínovej bariéry padá vždy o poschodie nižšie. Už iba to kúpanie sa v tak nádhernej vode mi chýbalo. Jediné vodopády nachádzajúce sa v NP Chorvátska v ktorých je možné tento akt vykonať  sú v NP Krka.

 Dolné jazero Kaluderovac  so Šupljarskou jaskyňou boli dejiskom Pokladu na Striebornom jazere. Vstup do jaskyne bol od jazera zatvorený. No je tam aj druhý vchod, ak sa držíte trasy H, prídete k hornému vchodu. Označenie  „Na vlastné nebezpečie“ a piktogram „Zákaz vstupu v prípade snehu“ odplašili značnú časť turistov. Vlastne všetkých až na mňa. Zliezol som kaskádovité schodiská až dolu. Pochopil som, že tabule upozorňujúce na nebezpečenstvo netreba podceňovať. Spodná časť schodísk vedúcich k jazeru bola pokrytá kamením a skalami padajúcich z klenby nad nimi.

Veliki slap – Veľký vodopád

Túra popri Dolných jazerách má odbočku k Veľkému vodopádu (Veliki slap). Tvorený je potokom Plitvica, ktorý sa rúti do 62 metrovej priepasti k prvému jazierku odkiaľ však pokračuje až do rieky Korana. Celkovo teda vodopád meria 87 metrov a je najvyšším v celom Chorvátsku.

Dať či nedať Plitvické jazerá na Slováka?

Perfektne značená trasa ma priviedla až k Vstupu 1. Po prvý raz sa stalo, že som sa musel uistiť o smere a spýtať sa. Chýbala značka. Nečudujem sa. V tomto období je v Chorvátsku toľko vetrov, že pomaly už ani ich názvy neviem (Bora, Juho, Nevera, Traortina).

Na trase od Vchodu 1 smerom k Stanici 1 natrafíte na spomínanú jaskyňu. A všimnete si najväčší a možno jediný hack celej výpravy. Tento predposledný úsek Trasy H vedie celý popri motorovej ceste. Žiaden plot, žiadne kontrola. Ak si odmyslíte elektrický vláčik a taktiež elektrická loďku a primyslíte si kilometre chôdze, dá sa to urobiť bez minutia euríčok. Ja si ale vážim ako je o areál postarané a lístok som si teda zaobstaral. Za tých 26 € som využil trikrát odvoz. To mi dovolilo vidieť krásu Plitvických jazier a vmestiť sa do deklarovaného času H trasy 6 hodín aby som si mohol pridať bonusovú zastávku do môjho výletu.

BONUS – Majerovo Vrelo

Celá oblasť od Plitvíc cez Jezerce, Prijeboj až po Vrelo Koreničku je posiata apartmánovými domami. Ak vám to čas dovolí, kľudne tu strávte noc či dve. Budete si môcť dovoliť viacero bonusových zastávok.

Minibonusom bol stop pri Penzióne Winnetou. Márne som ho však hľadal. Je teda pravdou, že už je vo „Večných loviskách“. Kto sa chce vydať po stopách Vinetoua, NP Velebit bol dejiskom natáčania mnohých scén.

Či sa rozhodnete prenocovať alebo nie, pridajte si Majerovo Vrelo ako ďalší bod výletu do Plitvíc. Ide  o drevený mlyn. Nie až tak zachovalý ale krásne starý. Aj dnes vyrába múku pôvodným spôsobom. Koleso je roztáčané riekou Gacka, ktorá v tejto časti Sinacu pramení. Voda je čistá ako horský prameň. Múku priamo z mlynu si môžete zakúpiť v malom obchodíku pri jazierku. V ponuke je viacero druhov. Cena mi napovedala, že ide o bioprodukt ale ktovie.  Na skok od mlyna je pizzeria ku ktorej prislúcha veľké parkovisko čiže tam problém nevidím.

Úsmev na tvár, ponožky na nohy. Ide sa do sveta!